1270
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku 1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia. Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.
1270
Magister Reynold dastal v roku 1270 viaceré majetky, ktoré sa nachádzali v Abaujskej, Zemplínskej a Sabolčskej stolici. Stal sa zakladateľom rodu, ktorý je známy ako páni z Rozhanoviec. Rodiná vetva jeho syna Ladislava si zvolila za sílo Rozhanovce, čím táto obec získala v celom okolí najvýznamnejšie postavenie, takže tu museli čoskoro postaviť aj kostol. Zatiaľ čo potomkovia magistra Reynolda používali prediktát “de Rozgon”, čiže “z Rozhanoviec”, magister Reynold používal ešte prediktát “de Bozteh”, čiže “z Boztehu”, ktorý bol v Zadunajsku a kde jeho rodina mala taktiež svoje majetky. Magister Reynold mal viacerých synov, medzi ktorými neskôr muselo dôjsť k deleniu spoločného majetku. To dokazuje aj fakt, že Reynoldov syn Július v roku 1309 daroval svoju dedičnú čiastku zeme Sokoľ dvom sluhom, ktorí mu zachránili život v bitke na Kutnej hore v Čechách. Traja synovia magistra Reynolda medzi sebou viedli spory o dedičný majetok, z čoho sa zachovali dokumenty z rokov 1336 a 1339.
1312
V roku 1312 sa strhla známa bitka pri Rozhanovciach. medzi kráľom Karolom na jednej strane a palatínom Omodejom a Matúšom Trienčianskym na strane druhej. Zvíťazil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou.
1332 – 1335
Podľa evidencií vyberania pápežských desiatkov vieme, že v rokoch 1332 – 1335 bola v Rozhanovciach farnosť a tamojší farár odviedol desiatky.
1340
V roku 1340 sa miestny farár volal Bartolomej. Potomkovia magistra Reynolda, ktorí ostali bývať v obci, sa rozširovaním potomstva z generácie na generáciu dopracovali k dohode medzi Ladislavom, synom Jána na jednej strane a Mikulášom a Vavrincom, synmi Petra na druhej strane o ich rezidencii v Rozhanovciach. Uvedený Ladislav, syn Jána z Rozhanoviec bol už v roku 1347 držiteľom aj Moldavy.
1363
V roku 1363 dochádza k zvláštnosti. Spomínajú sa už dve rozhanovské dediny, konkrétne Veľké Rozhanovce a Malé Rozhanovce.
1427
Dve dediny s názvom Rozhanovce uvádza aj portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427. Vo Veľkých Rozhanovciach mal Ján z Rozhanoviec 25 port – sídiel, Juraj z Rozhanoviec 10 port a jágerský biskup 9 port. Bolo tu teda 44 port. Ak na každú portu, čiže sídlo, počítame aspoň 5 ľudí, žilo tu približne 220 osôb. Malé Rozhanovce mali len 6 port a patrili Jánovi z Rozhanoviec. V 16. storočí sa už Malé Rozhanovce nespomínajú ani v portálnych ani v diktálnych súpisoch, takže sa predpokladá, že sa časom spojili s Veľkými Rozhanovcami do jedného celku.
1553
Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553 udáva, že sa v Rozhanovciach nachádzalo 23 port a ich majiteľom bol Juraj Bátory.
1565/1566
Desiatkový register z rokov 1565/1566 uvádza, že v Rozhanovciach žilo 45 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Z nich mal1 štrnásti osobné mená slovenského pôvodu. Rozhanovce boli už v 14. storočí sídlom rozvetvenej šľachtickej rodiny, ktorá si od 16. storočia udržiavala služobníctvo maďarskej národnosti. Kontinuita slovenského osídlenia obce však nikdy nebola pretrhnutá.
1598
Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že v Rozhanovciach sa nachádzalo už 72 domov.
1746
V roku 1746 sa tu rozprávalo slovensky i maďarsky. Prevládala slovenčina. V tom istom roku sa vykonal súpis príslušnosti k vierovyznaniam. Žilo tu 96 rím. katolíkov, 32 gr. katolíkov, 14 luteránov, 20 kalvínov, 71 detí a 6 pristúpivších do rím. katolíckej cirkvi.
1773
Podľa lexikónu z roku 1773 sa tu prevažne rozprávalo po slovensky a zápis z roku 1851 označuje Rozhanovce ako slovenskú obec.
Bitka pri Rozhanovciach
Bitka pri Rozhanovciach bola bitka, ktorá sa odohrala v piatok 15. júna 1312 pri Rozhanovciach neďaleko Košíc medzi vojskom kráľa Karola Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov, rytierov rádu johanitov[1] a vojsko Košíc, a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
ÚVOD DO SITUÁCIE
Roku 1301 vymrela v Uhorsku dynastia Arpádovcov. O uhorský trón začali bojovať neapolskí Anjuovci, Přemyslovci, neskôr Wittelsbachovci. V prvých rokoch bojov o uhorský tón (1301-1305) bol súperom Karola Róberta z Anjou Přemyslovec Václav (v Uhorsku Ladislav V.), syn českého kráľa Václava II. Po jeho odchode sa súperom Karola Róberta až do roku 1308 stal bavorský vojvoda Oto III., ale ani ten sa v Uhorsku nedokázal presadiť. Najväčšiu podporu nakoniec získal Karol Róbert. Krajina však bola po rokoch neustálych bojov ovládaná jednotlivými veľmožmi, ktorí striedavou podporou uchádzačov o trón sledovali svoje vlastné záujmy. Vznikli tak územia, na ktorých títo oligarchovia takmer neobmedzene vládli. Na území dnešného Slovenska boli takými oligarchami Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládal západné a časť stredného Slovenska, Omodejovci vedení palatínom Omodejom Abom , ktorí ovládali severovýchod Uhorska. Medzi územím Matúša Čáka a Omodejovcov sa ešte nachádzalo panstvo krajinského sudcu Štefana Ákoša a Ratoldovcov amagister Demeter a jeho synovec magister Dônč). Karol Róbert, ktorý bol 27. novembra 1308 na peštianskom sneme zvolený za kráľa a 27. augusta 1310 bol v Stoličnom Belehrade korunovaný svätoštefanskou korunou za kráľa (predchádzajúce korunovácie v rokoch 1301 a 1309 neboli vykonané podľa uhorského zvykového práva), bol rozhodnutý proti veľmožom zasiahnuť. Už v roku 1310 sa dostal do konfliktu s Matúšom Čákom, ktorého zbavil funkcie palatína. Matúš však titul používal ďalej a v lete 1311 zaútočil na Budínsky hrad, sídlo panovníka, vyplienil kráľovské a arcibiskupské majetky. Kráľ na jeseň odpovedal útokom na Matúšove územie, ale neuspel.
PREDOHRA BITKY
V tom čase vrcholil spor medzi Omodejovcami a mestom Košice. Omodeja Abu, ktorý už roku 1304 prešiel zo strany Václava-Ladislava na stranu Karola Róberta a získal pre neho práve mesto Košice, 5. septembra 1311 v jednej potýčke zabili košickí mešťania. Omodejovi synovia žiadali súd a pomoc od kráľa. Karol Róbert bol však rozhodnutý túto situáciu využiť vo svoj prospech. 3. októbra 1311 bol vynesený rozsudok, na základe ktorého sa Omodejovci mali vzdať nárokov na Košice, kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, banské mesto Gelnica, Spišský hrad a ďalšie kráľovské hrady. Museli sa podriadiť kráľovi a bez jeho povolenia nesmeli stavať ďalšie hrady. Omodejovci rozsudok prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s Matúšom Čákom a chystali odplatu. V marci 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok. Kráľ sa vydal s vojskom proti Omodejovcom, ktorí sa stiahli na Šarišský hrad. 10. apríla 1312 ho začal obliehať, časť posádky sa po niekoľkých týždňoch vzdala, ale veliteľ hradu magister Demeter sa nevzdal. Koncom mája sa kráľ s vojskom stiahol zo Šariša na Spiš, lebo sa dozvedel o vojsku, ktoré vyslal na pomoc Omodejovcom Matúš Čák. Išlo o oddiel 1 700 obrnených žoldnierov, ktorý viedol Aba Pekný (nazývaný tiež Veľký). Kráľ zatiaľ na Spiši doplnil svoje vojsko o bojovníkov z radov spišských kopijníkov a spišských Nemcov.
BITKA
Začiatkom júna sa vojsko Omodejovcov, doplnené o oddiel Abu Pekného, vyrazilo ku Košiciam, ktoré začali obliehať. Viedla ich k tomu pomsta za smrť otca, ako aj to, že Košice boli slabším súperom ako kráľovské vojsko. Karol Róbert sa preto urýchlene pohol pozdĺž horného toku Hornádu svojmu strategickému spojencovi na pomoc. Omodejovci prerušili obliehanie a postupovali proti kráľovi. V piatok 15. júna 1312 sa napokon stretli obidve vojská pri dedine Rozhanovce neďaleko Košíc. Kráľ zaujal nevýhodné postavenie v údolí Torysy, zatiaľ čo jeho protivníci sa rozvinuli na úpätí kopca. Magister Demeter, ktorý velil čelnému oddielu omodejovských vojsk zaútočil na stred kráľovského vojska. Situácia kráľa bola kritická. Všetko nasvedčovalo tomu, že kráľ padne alebo padne do zajatia. Omodejovci začali posilňovať stred bojovej zostavy, čím však došlo k oslabeniu krídel. Vtedy proti ľavému krídlu Omodejovcov vyrazili rytieri rádu johanitov ( v tom čase v Uhorsku čo sa týka výzbroje a disciplíny najlepší vojaci), ktorí toto krídlo zmietli a uľahčili stredu bojovej zostavy. Kráľovi navyše prišiel na pomoc aj oddiel Košičanov, ktorý napadol jedno z krídel. Onedlho padol magister Demeter aj Aba Pekný, čo spôsobilo útek oddielu Matúša Čáka. Protiútok Karola pod zástavou johanitov (kráľovský zástavník Gurke padol v prvej časti bitky) následne rozhodol o osude bitky. Do bitky zasiahli od juhu aj vojská Košičanov a spišských Sasov, čím bol dokonaný zmätok v radoch omodejovských vojsk, ktoré začalo ustupovať.
VÝSLEDOK A DOSLEDKY
V bitke ktorej sa zúčastnilo asi 10 000 bojovníkov utrpelo väčšie straty síce kráľovské vojsko, ale straty Omodejovcov boli citeľnejšie. Okrem veliteľov Demetera a Abu Pekného padli aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, ako aj množstvo omodejovských familiárov. Išlo vraj o najväčšiu rytiersku bitku od čias tatárskeho vpádu (1241). Po bitke Karol Róbert z Anjou skonfiškoval rozsiahle majetky Omodejovcov a ich najvernejších stúpencov a časť z nich daroval svojim najvernejším stúpencom. Bitka ukončila dlhoročnú faktickú vládu Abovcov na východnom Slovensku a predznamenala aj koniec faktickej vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na zvyšnom Slovensku.
Kniha ROZHANOVCE historický prehľad
Na Obecnom úrade v Rozhanovciach máte možnosť zakúpiť si jedinečnú knihu od rozhanovského rodáka p. Imricha Jelča. Je to prvé vydanie knihy s názvom: ROZHANOVCE historický prehľad.
Predajná cena: 7,00 €
Miesto predaja: Obecný úrad Rozhanovce
Kontakt: 0911 540 598, obec@rozhanovce.com
Kniha ROZHANOVCE v kultúrnych dejinách Slovenska
Na Obecnom úrade v Rozhanovciach máte možnosť zakúpiť si prvé vydanie knihy o Rozhanovciach v mäkkej väzbe, ktorej autorom je prof. p. G.J. Kočiš: ROZHANOVCE v kultúrnych dejinách Slovenska.
Z obsahu: Rozgoňovci, Bitka pri Rozhanovciach, jazyk a kultúra reči, umenie, folklór, architektúra, pamiatky,…
Predajná cena: 1,00 €
Miesto predaja: Obecný úrad Rozhanovce
Kontakt: 055/6950 102, obec@rozhanovce.com
