Rozhanovce na dobových pohľadniciach

V dnešnej dobe prebytku digitálnych fotografií v našich mobiloch si už takmer neuvedomujeme ich hodnotu. Stačí však zalistovať klasickým „papierovým“ rodinným fotoalbumom a zistíme, že fotografií spred 20, 30 či 40 rokov je akosi pomenej a majú pre nás oveľa vyššiu cenu. V zásade platí, že čím ďalej do minulosti pôjdeme tým klesá aj počet fotografií dokumentujúcich a verne zachytávajúcich vtedajšiu realitu. A ak by sme sa vybrali v dejinách ešte ďalej do časov pred vynálezom fotografie, tak veľmi rýchlo pochopíme, že sme pri spoznávaní minulosti odkázaní okrem písomných prameňov už len na obrazy a ilustrácie. Rovnako by sme pochodili aj v prípade našej obce – prvé fotografie pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, neskôr ich množstvo pomaly narastá a v súčasnosti je ich už nepreberné množstvo.

Poďme teda pekne po poriadku. Vo všeobecnosti je za najstaršiu zachovanú fotografiu z Rozhanoviec považovaná fotografia Šóšovej kúrie (dnešnej budovy Obecného úradu), ktorá bola zverejnená v roku 1896 v monografii o Abovsko-turnianskej župe.

Zoznam rozhanovských „prvotín“ by sa týmto mohol zdať azda vyčerpaný, no okrem samostatných fotografií existuje na začiatku 20. storočia ešte ďalší dôležitý zdroj, ktorý nám umožňuje priamo nahliadnuť do minulosti – sú ním dobové pohľadnice, ktoré zaiste mali ako svoju predlohu dobové fotografie – tie sa však nezachovali. Môžeme sa radovať, že staré fotografie prežili dodnes len vďaka pohľadniciam.

Pristavme sa teda trocha pri tomto druhu poštovej písomnosti. Pohľadnice samé o sebe síce vznikli už v 19. storočí no ich „zlaté časy“ nastali až v tom nasledujúcom, a to v súvislosti s rozvojom poštových služieb, dopravy a cestovania. Medzi rokmi 1900 až 1905 mala svoje pohľadnice už azda každá väčšia obec v Európe, a teda aj na Slovensku (ako súčasti vtedajšieho Rakúsko – Uhorska). Ak ich nevydala samotná obec urobil tak niektorý miestny šľachtic, hotelier, krčmár, mlynár či iný továrnik alebo remeselník. Pohľadnice vydávali aj športové kluby, požiarnici a pod. V tomto období sa písanie a posielanie pohľadníc rozšírilo medzi najširšie vrstvy obyvateľstva a zovšeobecnelo.[1]

Našťastie ani Rozhanovce neboli výnimkou z tohto všeobecného trendu, a tak z tohto obdobia existuje niekoľko pohľadníc, ktoré zachytávajú to, čo bolo v tom čase pre Rozhanovce typické a to pomerne veľký počet zemepanských kúrií. Vďaka tomu tak môžeme priamo nahliadnuť do rozhanovskej minulosti. Oproti fotografiám nám navyše pohľadnice ponúkajú aj informácie o adresátoch a odosielateľoch, prípadne o mieste ich odoslania. Pokiaľ ide o odosielateľov, tak okrem bežných ľudí najčastejšie využívali tento druh korešpondencie vojaci prechádzajúci alebo sa zdržujúci v Rozhanovciach a blízkom okolí.

 Tu je teda niekoľko príkladov:

1. „Tri kúrie“ (1907)

2. „Štyri kúrie“ (1909)

3. „Notársky úrad“ (pred rokom 1918)

Éra pohľadníc sa neskončila ani po vzniku ČSR v roku 1918. Zmenil sa len jazyk – maďarčinu vystriedala slovenčina a panské kúrie nahradil pohľad na rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža spolu s bývalou „ľadovňou“ pri hlavnej ceste cez obec. Zaujímavosťou je, že nižšie uvedenú pohľadnicu vydalo Potravinové družstvo v Rozhanovciach:

4. „Rímskokatolícky kostol a ľadovňa pri hlavnej ceste“ (1926)

Jedinečnou z hľadiska obsahu je pohľadnica s neznámym rokom vydania zachytávajúca presbytérium Kostola Povýšenia sv. Kríža pred jeho rekonštrukciou. Ide o jedno z mála (ak nie jediné) vyobrazení pôvodného interiéru a hlavného oltára rozhanovského rímskokatolíckeho chrámu. Podľa textu na zadnej strane ju vydalo Spotrebiteľské družstvo Rozhanovce. Text je však v maďarčine – preto je problematické určiť obdobie, z ktorého fotografia pochádza. Môžeme teda len zhruba odhadovať, že ide o prvú polovicu 20. storočia:

5. „Interiér Kostola Povýšenia sv. Kríža“ (prvá polovica 20. stor.)

Je možné, že okrem vyššie zmienených existujú aj ďalšie, doposiaľ neznáme pohľadnice. Napríklad G. J. Kočiš vo svojej publikácii Rozhanovce v kultúrnych dejinách Slovenska uvádza, že sa po prvej svetovej vojne „predávala pohľadnica s rozhanovskou tematikou – záber veže kostola s cimburím podpornej hradby od západu“. Nie je preto vylúčené, že sa ešte v budúcnosti objavia ďalšie pohľadnice, ktoré pootvoria okno do minulosti našej obce. A keďže v tomto prípade obzvlášť platí staré známe „viac očí – viac vidí“, chceme Vás aj touto cestou poprosiť o spoluprácu. Ak máte doma zaujímavú pohľadnicu alebo ste niekde na takú narazili neváhajte a napíšte nám na ceslakova@rozhanovce.com alebo lukas.sekerak@gmail.com. Určite jej nájdeme vhodné miesto!

V závere by sme chceli veľmi pekne poďakovať za poskytnutie súhlasu na publikáciu fotoreprodukcií pohľadníc pánovi Jozefovi Puškášovi, Slovenskému národnému múzeu v Bratislave a Széchényho národnej knižnici v Budapešti.

Autor: Lukáš Sekerák

Zdroje

Kočiš, G., J.: Rozhanovce v kultúrnych dejinách Slovenska, Rozhanovce 1994, s. 30.

Urimský, A.: Malá škola filokartie (5): Pohľadnice v časovom slede – Zlatá éra pohľadníc III. Dostupné na: https://www.postoveznamky.sk/mala-skola-filokartie-5-pohladnice-v-casovom-slede-zlata-era-pohladnic-iii

Obr. 1: Sziklay, J. – Borovszky, S.: Abauj-Torna vármegye és Kassa: a magyar korona országai történetének, földrajzi, képzművészeti encziklopédiája. Budapest: Apollo irodalmi és Nyomdai Részvénytársaság, 1896, s. 276.

Obr. 2, 3: Kronika obce Rozhanovce, Obrazová príloha, č. H 1/2023.

Obr. 4, 5: Slovenské národné múzeum v Bratislave, ev. č. H 15079, súhlas na zverejnenie na tomto webe daný v zmysle Licenčnej zmluvy č. SNM-HM-LZ-2023/3821 zo dňa 18.12.2023.

Obr. 6, 7, 8 a 9: Súkromná zbierka p. Jozefa Puškáša.

Obr. 10, 11.: Országos Széchényi Könyvtár, Térkép, Plakát és Kisnyomtatványtárp, zn. R 326.

[1] https://www.postoveznamky.sk/mala-skola-filokartie-5-pohladnice-v-casovom-slede-zlata-era-pohladnic-iii