Mapovanie nelegálnych skládok odpadov
Každý z Vás môže prispieť k zlepšovaniu kvality životného prostredia tým, že sa bude aktívne zaujímať o svoje okolie. Jedným z veľkých problémov slovenskej krajiny sú nelegálne skládky odpadov, často zarastené inváznymi druhmi rastlín. Tzv. divoké (čierne, nelegálne) skládky odpadov, ktoré vytvárajú niektorí občania a firmy sú nielen estetickou škvrnou v krajine, ale predstavujú taktiež potencionálny zdroj znečistenia vody a pôdy.
Vytvárať nelegálne skládky odpadov je zakázané v zákone NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, vo VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch resp. v obdobnom dokumente miest a obcí, v zákone NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách, v zákone NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, atď.
Ministerstvo životného prostredia vydalo dokument „Usmernenie ako postupovať pri nájdení nedovolene uloženého odpadu, tzv. opustený odpad“, ktorý upravuje postup (http://www.minzp.sk/oblasti/odpady-obaly/odborno-metodicke-usmernenia/). Obvodných úradov životného prostredia pri obdržaní podnetu na nelegálnu skládku odpadov od povinných osôb (vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov) a iných osôb (občanov, organizácií …).
Za skládku nepovažujeme niektoré kopy odpadov, ktoré sú na staveniskách, v záhradách, vo dvoroch a majú iba dočasný charakter. Zaznamenávajte len tie nelegálne skládky odpadov, na ktorých je odpad evidentne hromadený dlhší čas alebo je odpadu väčšie množstvo (roztrúsený odpad sa pokladá za znečistenie životného prostredia resp. znečistenie verejného priestranstva, nie za nelegálnu skládku odpadov).
K mapovaniu skládok odpadov (a inváznych rastlín) potrebujeme: topografickú mapu v mierke 1 : 5 000, 1 : 10 000 alebo 1 : 25 000, zápisník, ceruzky, pero, kľúč na určovanie rastlín, buzolu, pásmo na meranie vzdialeností a fotoaparát. Tento zoznam pomôcok je maximalistický, mapovanie sa dá realizovať aj z oveľa jednoduchším vybavením.
Optimálny čas pre mapovanie nelegálnych skládok odpadov je obdobie bez bylinného pokryvu tzn. marec – apríl, október – november, prípadne obdobie zimy bez snehovej pokrývky. Veľké nelegálne skládky odpadov sú však dobré viditeľné počas celého roka.
Niekoľko (vyčerpávajúcich) poznámok k mapovaniu skládok
Topografická identifikácia skládky
Aby každý nezainteresovaný človek vedel Vami vymapovanú skládku nájsť, je potrebné realizovať niekoľko identifikačných úkonov:
– Zakreslite polohu skládky v topografickej mape (číslo skládky).
– Vypíšte základné údaje o skládke: číslo skládky v topografickej mape, názov obce (intravilán, extravilán), názov okresu, dátum mapovania, názov a presná adresa skupiny (osoby), ktorá mapovala.
– Zhotovte situačný náčrt skládky a jej okolia (vyznačte všetky výrazné objekty – potoky, cesty, skupiny stromov, polohu budov a pod.)
– Ak máte fotoaparát urobte niekoľko záberov skládky.
Veľkú pomoc pri topografickej identifikácii polohy skládky zohráva systém „google maps“ (jednoducho zadajte do vyhľadávača a nájdite si príslušnú lokalitu). Ďalší informačný zdroj môže byť internetová stránka http://www.katasterportal.sk
Veľkosť skládky odpadov
Veľkosť skládky určíme pomerne jednoducho pomocou pásového metra, ktorým odmeriame dĺžku a šírku skládky. Výšku skládky môžeme odhadnúť.
Ak nemáme k dispozícii pásmo, môžeme merať aj pomocou krokovania alebo odhadnúť.
Druh odpadu, ktorý je uložený na skládke
Druh uloženého odpadu vplýva na potenciálne nebezpečné vlastnosti skládky odpadov. Výskyt škodlivých a nebezpečných druhov odpadov môže znamenať riziko znečistenia vody, pôdy, ovzdušia a negatívne vplývať aj na rastliny a živočíchy žijúce v blízkosti skládky. Pozorovaním zistite, aký druh odpadu je uložený na skládke.
Pôvodca uloženého odpadu
Pri niektorých skládkach je možné pomerne jednoducho zistiť pôvodcu odpadu podľa druhu odpadu, ktorý je na skládke uložený. Pravidelným pozorovaním možno zase odhaliť aj celkom „utajeného“ pôvodcu uloženého odpadu. Ak zistíte, že niekto ukladá odpad tam, kde to nie je povolené, upozornite na tieto skutočnosti kompetentné orgány a snažte sa neskôr zistiť, akým spôsobom bola vykonaná náprava.
Vegetácia skládky
Na skládkach sa vyskytuje osobitný typ vegetačného pokryvu, ktorý je tvorený zväčša synantropnými rastlinami. Na skládkach odpadov sa často uchytávajú aj invázne druhy rastlín, ktoré sa potom z týchto miest môžu ľahšie šíriť do okolia.
Pokryvnosť rastlinného pokryvu (rastlín) určujeme odhadom a vyjadrujeme ju v percentuálnom zastúpení. Pokryvnosť je číselným vyjadrením podielu plochy, ktorá je porastená (zakrytá) určitým druhom rastliny alebo všetkých rastlín. Pokryvnosť sa môže v priebehu roka meniť, pričom má na odhadované pokryvnosti vplyv aj výška rastlín.
Spaľovanie odpadov na skládke
Na niektorých skládkach môžu byť stopy po spaľovaní odpadov. Ak ide o väčšiu skládku, odpady sa môžu vznietiť vplyvom tepla vzniknutého pri rozkladných procesoch, ale najčastejšou príčinou vznietenia skládky je úmyselné zapálenie odpadu. Takto sa síce zmenší objem odpadu, ale do ovzdušia sa uvoľnia nebezpečné chemické zlúčeniny. Ak je takáto skládka umiestnená v blízkosti lesa alebo obilného poľa, môže tlenie alebo horenie uloženého odpadu spôsobiť požiar. Zaznamenajte, či sa na skládke spaľuje alebo nespaľuje odpad.
Spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácnosti, je zakázané. Tento zákaz upravujú tieto zákony:
- zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,
- zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.
V zmysle zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) odpad inde ako v zariadeniach na to určených, tzn. v spaľovniach alebo na skládkach odpadov.
Od 1. januára 2006 podľa § 18 ods. 3) písm. m) špeciálne platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať napr. kompostovaním.
Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.
Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami …
Ak teda niekto spaľuje odpad zo záhrady – lístie, trávu, konáre …, odpad z domu – plastové fľaše, papiere, kartóny, gumu … dopúšťa sa protiprávneho konania a hrozí m u pokuta.
Ak niekoho vidíte, ako spaľuje alebo vidíte odkiaľ sa šíri nepríjemný dym, upovedomte o tom mestskú políciu vo vašom meste/obci. Ak ju nemáte, zavolajte na mestský/obecný úrad alebo na štátnu políciu. Nezabúdajte, že môžete ostať v anonymite.
Čo s nájdenými nelegálnymi skládkami odpadov?
Zistené nelegálne skládky odpadov môžete riešiť 2 spôsobmi:
Neformálne riešenie
Požiadate o stretnutie kompetentnú osobu v obci (meste) a odovzdáte jej kópiu dokumentácie. Zároveň ju požiadate o likvidáciu nelegálnych skládok odpadov. Upozorňuje, že tento spôsob je značne závislý od dobrej vôle zástupcov kompetentných orgánov. Podľa zákona o odpadoch je však obec povinná likvidovať nelegálne skládky odpadov, ktoré majú charakter komunálneho odpadu. Náklady na likvidáciu týchto skládok môže následne premietnuť do poplatkov za odpady a drobné stavebné odpady v nasledujúcom roku.
Obec by likvidáciu nelegálnych skládok odpadov mala spojiť s realizáciou informačnej kampane (letáky, vývesky v obci, obecný rozhlas) a umiestnením zákazových tabuľ na kritických miestach.
Formálne riešenie
Príslušnej obci a obvodnému úradu životného prostredia písomne oznámte – pošlite podnet na porušenie ustanovení zákona o odpadoch – každú nelegálnu skládku odpadov, ktorú zistíte v krajine. Podnet zašlite doporučeným listom alebo podajte cez podateľňu (kópiu si nechajte potvrdiť).
Nakoľko mnohé obce na podania občanov nereagujú, je efektívnejšie podávať všetky podnety na miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia.
Adresu príslušného obvodného úradu životného prostredia si nájdite cez vyhľadávač www.google.sk
Čo je potrebné v podnete uviesť?
– Dátum, kedy ste nelegálnu skládku objavili.
– Miesto, kde sa skládka nachádza (je dobré priložiť kópiu mapy s vyznačením miesta alebo náčrtok lokality). Ak máte možnosť, tak nelegálnu skládku aj odfotografujte.
– Jej veľkosť (napr. 2 x 3 metre, alebo 3 m3) a druh odpadu (komunálny odpad, nebezpečný odpad napr. batérie z automobilov, obrazovky z počítačov, obaly z pesticídov, lieky a pod.).
Je dobré, ak si všimnete a v podnete uvediete aj:
– Či sa skládka nachádza v bezprostrednej blízkosti vodného toku alebo v jeho inundačnom (záplavovom) území. V takomto prípade sa na skládku môže vzťahovať aj zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov.
– Či sa na skládke nespaľuje odpad.
– Či skládka a jej bezprostredné okolie nie je porastene tzv. inváznymi rastlinami. § 7 ods. 3.) zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uvádza, že vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobom uvedeným vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z., a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych rastlín. Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. v prílohe č. 2 uvádza v zozname sedem prioritných druhov rastlín – bolševník obrovský, pohánkovec japonský, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská), a tiež spôsoby ich odstraňovania.
Informáciu o odpadovom hospodárstve pripravila: Česláková M.